Život Prešova
online
online
Talentovaná herečka Eva Večerová má 70 rokov
08.01.2022 Bratislava
Bratislava
8. január (TASR) - Slovenská herečka Eva Večerová na divadelných
doskách vytvorila rozmanité charaktery a všestranný talent jej umožnil
uplatniť sa v klasickom aj v modernom repertoári. Účinkovala v takmer
stovke televíznych filmov a seriálov, svoje miesto si našla tiež v
dabingu. Hlas napríklad prepožičala známej kreslenej postavičke včielke
Maji v rovnomennom rozprávkovom televíznom seriáli, čím si získala aj
tých najmenších divákov.
Herečka Eva Večerová sa v sobotu 8. januára dožíva 70 rokov.
Eva Večerová sa narodila 8. januára 1952 v Bratislave. Už v detskom veku sa stala členkou Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Vysokoškolské štúdiá započala na bábkarskej katedre Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe, no napokon štúdium herectva ukončila v roku 1975 na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. V rokoch 1974-77 pôsobila v Štátnom divadle v Košiciach, kde sa na javisku predviedla tak v komediálnych ako i vážnych úlohách. Diváci ju tu mohli napríklad vidieť ako Dorinu v inscenácii Tartuffe (1975) či Hanku v slovenskej klasike, ktorú predstavuje Hájnikova žena (1976).
Kariéru ďalej rozvíjala v Divadle Nová scéna. Mnohým postavám, ktoré na bratislavskej scéne zosobnila, dodala hyperbolizáciu a pre účinný javiskový tvar sa nevyhla ani zámernej karikatúre ženských hrdiniek. Zahrala si Georgettu v komédii Škola žien (1981), ako Katarínka sa predstavila v divadelnom spracovaní diela Jánošík podľa Vivaldiho (1983), slobodomyseľnú a nebojácnu Varvaru stelesnila v ruskej dráme s názvom Búrka (1983) a zvodnú Maru zase v inscenácii Kára plná bolesti (1985).
V Divadle Andreja Bagara Večerová pôsobila v rokoch 1996 až 2016. Na nitrianskej scéne zaujala v role neurotickej herečky Iriny Arkadinovej v netradičnom spracovaní hry Antona Pavloviča Čechova Čajka (1999), nechýbala ani v kultovom Shakespearovom príbehu zrady Macbeth (1999), kde si zahrala jednu z čarodejníc. Rovno troch úloh (Koketa, Matka, Speváčka) sa zhostila v inscenácii Hra snov (2000) a objavila sa aj v ďalšej Čechovovej hre Tri sestry (Anfusa, 2003).
V meste pod Zoborom účinkovala aj v mnohých muzikáloch, pod ktoré sa ako režisér podpísal Jozef Bednárik. Patria k nim Fidlikant na streche (Fruma-Sára, Rifka, 1998), Grék Zorba (Sofia, Život, 2001), Adam Šangala (Štefánia Pohánková, 2003), Muzikálový koktejl (2003), Kabaret (Fräulein Schneider, 2004) či Divotvorný hrniec (Šeherezáda, 2006). Večerová bola aj súčasťou muzikálov Báthoryčka (Ilona, 2000), Tisícročná včela (Valika, 2013) alebo Povolanie pápež (Zenóbia, 2016).
Slovenská umelkyňa hrala v množstve filmov, televíznych inscenácií aj seriálov. Medzi známejšie patria Vianočné oblátky (1977), Jedenáste prikázanie (1977), Zhŕňajova nevesta (1978), Pustý dvor (1978), Dve frašky (1979), Popolvár najväčší na svete (1982), Alžbetin dvor (1986), Krajinka (2000), a tiež seriály Ako divé husi (2000), Mesto tieňov (2008), Búrlivé víno (2012) či Kolabs (2015).
Venovala sa aj pedagogickej činnosti spočiatku na konzervatóriu v Topoľčanoch, neskôr vyučovala herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Herečka Eva Večerová sa v sobotu 8. januára dožíva 70 rokov.
Eva Večerová sa narodila 8. januára 1952 v Bratislave. Už v detskom veku sa stala členkou Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Vysokoškolské štúdiá započala na bábkarskej katedre Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe, no napokon štúdium herectva ukončila v roku 1975 na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. V rokoch 1974-77 pôsobila v Štátnom divadle v Košiciach, kde sa na javisku predviedla tak v komediálnych ako i vážnych úlohách. Diváci ju tu mohli napríklad vidieť ako Dorinu v inscenácii Tartuffe (1975) či Hanku v slovenskej klasike, ktorú predstavuje Hájnikova žena (1976).
Kariéru ďalej rozvíjala v Divadle Nová scéna. Mnohým postavám, ktoré na bratislavskej scéne zosobnila, dodala hyperbolizáciu a pre účinný javiskový tvar sa nevyhla ani zámernej karikatúre ženských hrdiniek. Zahrala si Georgettu v komédii Škola žien (1981), ako Katarínka sa predstavila v divadelnom spracovaní diela Jánošík podľa Vivaldiho (1983), slobodomyseľnú a nebojácnu Varvaru stelesnila v ruskej dráme s názvom Búrka (1983) a zvodnú Maru zase v inscenácii Kára plná bolesti (1985).
V Divadle Andreja Bagara Večerová pôsobila v rokoch 1996 až 2016. Na nitrianskej scéne zaujala v role neurotickej herečky Iriny Arkadinovej v netradičnom spracovaní hry Antona Pavloviča Čechova Čajka (1999), nechýbala ani v kultovom Shakespearovom príbehu zrady Macbeth (1999), kde si zahrala jednu z čarodejníc. Rovno troch úloh (Koketa, Matka, Speváčka) sa zhostila v inscenácii Hra snov (2000) a objavila sa aj v ďalšej Čechovovej hre Tri sestry (Anfusa, 2003).
V meste pod Zoborom účinkovala aj v mnohých muzikáloch, pod ktoré sa ako režisér podpísal Jozef Bednárik. Patria k nim Fidlikant na streche (Fruma-Sára, Rifka, 1998), Grék Zorba (Sofia, Život, 2001), Adam Šangala (Štefánia Pohánková, 2003), Muzikálový koktejl (2003), Kabaret (Fräulein Schneider, 2004) či Divotvorný hrniec (Šeherezáda, 2006). Večerová bola aj súčasťou muzikálov Báthoryčka (Ilona, 2000), Tisícročná včela (Valika, 2013) alebo Povolanie pápež (Zenóbia, 2016).
Slovenská umelkyňa hrala v množstve filmov, televíznych inscenácií aj seriálov. Medzi známejšie patria Vianočné oblátky (1977), Jedenáste prikázanie (1977), Zhŕňajova nevesta (1978), Pustý dvor (1978), Dve frašky (1979), Popolvár najväčší na svete (1982), Alžbetin dvor (1986), Krajinka (2000), a tiež seriály Ako divé husi (2000), Mesto tieňov (2008), Búrlivé víno (2012) či Kolabs (2015).
Venovala sa aj pedagogickej činnosti spočiatku na konzervatóriu v Topoľčanoch, neskôr vyučovala herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
www.ZIVOTPO.sk
